Táto stránka používa súbory cookies pre zaistenie funkčnosti webu a získavanie štatistík návštevnosti webu. Viac informácií.

Email: drevsting@gmail.com | Tel.: +421 905 489 069, +421 55 685 57 87

Späť na všetky články

Je to chyba okna, keď sa rosia sklá na oknách?   Rosenie nie je vada okna, je ale vizitkou nedostatočnej výmeny vzduchu.

 

Orosené okno Dôležité je hneď na začiatku upozorniť, že rosenie skiel a rámov nie je spôsobené žiadnou vadou okna. Je to paradox,  že keď okná dokonale tesnia, tak sa aj  často  rosia. Kondenzácia    vlhkosti  vzniká vždy na najchladnejšom mieste a tak v zimnom období dochádza k namŕzaniu pántov z vnútornej  strany a  zamŕzaniu  kondenzovanej vlhkosti medzi rámom a krídlom. J      Jedine rosenie  okna v priestore medzi sklami znamená skutočnú závadu, ktorú musíme  reklamovať.  K  nežiadúcemu roseniu by nemalo dochádzať ani pri drevených oknách, ani pri  ostatných oknách. Okná sa orosia vo chvíli, kedy sa v ovzduší plne nasýtenom  vodnými parami,  zníži  teplota. Čím  vyššia je totiž teplota vzduchu, tým viac vlhkosti sa v ňom udrží. Túto kondenzáciu vodných pár môžeme minimalizovať, ak  budeme primerane k interiérovej teplote  vetrať  tak, aby vlhkosť  nedosiahla kritické hodnoty, pretože vpustením chladného vonkajšieho vzduchu do interiéru vždy  vlhkosť vzduchu znížime. Orosené okenné sklá môžeme  pozorovať ako v  novostavbách, tak aj v  starších budovách, a to predovšetkým v priestoroch, kde je z  nejakého  dôvodu vyššia vlhkosť vzduchu, ako v kuchyniach, kúpeľni, v zimných  záhradách s rastlinami,  alebo ak sa suší v miestnosti  bielizeň. Navyše sa vlhkosť  vzduchu zvyšuje aj obyčajnou prítomnosťou ľudí. Pri bežných prácach v byte (varenie, kúpanie, pranie,  žehlenie, vydychovanie …)  Zateplenie a výmena okien sa  robia  často spoločne, či už ide o    panelák, alebo rodinný domček. Niekedy sa robí aj rekonštrukcia kúrenia, alebo jeho regulácie.  Často s tým prichádza jeden  problém a  to je vlhkosť v podobe rosenia  okien, alebo dokonca plesnivejúce steny.

 

Čo vás ako prvé napadne? Máme zlé okná!

Áno eurookná aj iné typy okien môžu ovplyvniť rosenie v byte, ale väčšinou to prvotný dôvod nie je. Alebo je zle zateplené? Áno, aj tu môže byť dôvod, obzvlášť nezateplené, zoslabené ostenia (špaleta) okien. Kde spraviť nápravu najrýchlejšie a najľahšie?

Dospelý človek nadýcha za 24 hodín do ovzdušia asi 3 litre vody v podobe pary. Taká štvorčlenná rodina, pár kvetín, akvárium, kúpanie, varenie a sú 2 vedierka vody denne v ovzduší. Čo s tým? Samozrejme niečo vyvetráme už jednoduchým chodením dverami, niečo oknami, a zvyšok sa tlačí kde to ide. A ploche v miestnosti, kde prichádza k najväčšiemu styku chladu a tepla (bohužiaľ sú to väčšinou okná) dôjde k oroseniu a stekaniu vody na parapet, alebo dokonca na stenu .. Ako sa tohoto problému zbaviť? Nedýchať? To hádam neide a dom máme na bývanie.

Je dobré sa naučiť vetrať, pretože pri starých oknách sme to robiť nemuseli. Vlhkosť spolu s teplom veselo utekala netesnosťami a tak sme mali trochu chladno a väčšiu spotrebu tepla, ale na druhej strane nás vlhkosť väčšinou netrápila, skôr bol suchý vzduch. Teraz, keď nám pri pohľade na faktúru, prestáva byť jedno koľko prekúrime, musíme sa k novým oknám, naučiť inak pristupovať. Pomaly si zvykáme na to, že aj okná majú svoj návod na používanie.

Predovšetkým je potrebné zaistiť účinné vetranie, čo je v rozpore s úsporou tepla že? Ale nie tak úplne, pretože vlhký a neokysličený vzduch horšie prenáša teplo z radiátorov. Nehovoriac o tom, že aj naše telá lepšie fungujú, keď majú dostatok čerstvého, okysličeného vzduchu. Najefektívnejšia by asi bola rekuperácia vzduchu, ale nie každý na to má rozpočet. Dôležité je si uvedomiť, že mikroventilácia je vhodná v teplejších mesiacoch, ale v zime, vo vykurovacej sezóne je z hľadiska tepelných úspor najúčinnejšie, rýchle a úplne vyvetrať.

 

Aké typy vetrania môžete použiť, ak sa vám rosia okná? Kedy a ako dlho vetrať?

 

Vetranie samovoľné – automatika starých budov Starý typ vetrania

Najmä v starších budovách, domoch sa prejavujú konštrukčné vady a stavebné nedostatky. Sú nimi napríklad škáry, pukliny, netesnosti, najmä okolo okien a dverí. V nových a rekonštruovaných

budovách, pri výmene okien za eurookná alebo plastové okná sa samovoľná ventilácia znižuje až takmer na nulu. Je to výsledok snahy o čo najmenšie úniky tepla. Ak teplý vzduch z interiéru najmä

s vysokou vlhkosťou stretne s chladom vonkajšieho studeného prostredia, skondenzuje. Táto kondenzovaná vlhkosť často vedie k výskytu plesní, vlhnutie stien a následné pukliny vplyvom mrazu a

podobne. Najhoršie škody táto skondenzovaná vlhkosť napácha v miestach, ktoré s ňou nepočítajú (pukliny vnútri stien, priesaky medzi rámom okna a stenou, …). Najlepšie je mať systémy pre vetranie

(vetráčiky v kúpeľni a kuchyni).

 

 Vetranie sklopnými oknami a dverami (vetrákmi)Vetranie v lete

  Časté otváranie okien a dverí je jednoznačne závislé na disciplíne majiteľa domu a jeho rodiny (prípadne nájomcu budovy). Vetranie, napríklad pomocou sklopných okien, realizuje pomerne závažné zmeny

  v prúdení vzduchu. Pri takomto vetraní by sme mali brať do úvahy veľkosť vetraného priestoru a rýchlosť výmeny vzduchu, zvýšené požiadavky na vykurovanie a zmenu vlhkosti vzduchu. Tento typ  

  vetrania sa odporúča používať hlavne v lete, na jar a na jeseň.

 

 

Jednorazové vetranie úplným otvorením okienVetranie v zime

To znamená raz za čas všetky okná otvoriť na 5 až 10 minút úplne dokorán. Za takú dobu sa zhruba vymení všetok vzduch v miestnosti. Teplo absorbované stenami, predmetmi, nábytkom a “starým

 vzduchom” absorbuje čerstvý vzduch, takže tepelné straty nie sú vysoké. Pri tomto type vetrania by sme mali brať do úvahy meteorologické vplyvy a tiež ročné obdobie. Ak môžete, vypnite kúrenie na

dobu, kedy intenzívne vetráte. Tento typ vetrania sa odporúča používať hlavne v zime.

 

Vyprodukovaná vlhkosť za 1 hodinu

Východiská pre odhady množstvo vlhkosti v domoch a bytoch sú rôzne. Ale podľa niektorých štatistík domácnosť troch ľudí vyprodukuje za 24 hodín asi 12 litrov vody. A všetka tá voda

sa nachádza u vás doma ako vzdušná vlhkosť.

  • Odpočívajúci dospelý človek – 30 g
  • Mierna aktivita dospelého človeka –  60 g
  • Odložené oblečenie – 200 g
  • Pranie v práčke – 300 g
  • Sušenie mokrého prádla – 500 g
  • Varenie – 1 000 g
  • Umývanie podlahy, mokré čistenie – 1 000 g
  • Sprchovanie – 2 600 g